Zimný výstup na Folkmársku skalu

V sobotu sme sa s Mišom (ktorý je tu cez Vianoce na dovolenke) a s Pokim v celkom peknom počasí vydali na zimný výlet na Folkmársku skalu. Šli sme netradičnou cestou od Opátky po zelenej značke do sedla Zemičky a odtiaľ po žltej strmo hore na skalu. Bolo tam dosť starého lístia, ktoré bolo zaviate snehom, čo nám trochu sťažilo výstup, ale zvládli sme to.

Privítal nás pekný výhľad a príjemné bezvetrie - spravili sme si zopár záberov, dali si vianočnú desiatu (čaj s koláčikmi) a vydali sa na zostup späť do doliny. Zem už bola zamrznutá, no snehu bolo len trošku. Ktovie, či tejto zimy napadne, aby sme sa vydali na bežky..

Vianočné okamihy

Ďalšie pekné Vianoce sú za nami.. priniesli nám mnoho príjemných okamihov.

Biele zlato II

Náš psík nám robí veľkú radosť - a v niektoré dni nám vystrojí také huncútstvo, pri ktorom nás poriadne rozosmeje. Kto nášho Pokiho pozná, vie, že je schopný spať v neuveriteľných polohách a v pelíšku ležať, akoby bol celý polámaný - no pritom sa tváriť, akoby to bola tá najprirodzenejšia a najpríjemnejšia pozícia. Nuž, asi niečo na tom bude..

P.S.: Pri prezeraní nahnite hlavu doľava.

Biele zlato

Náš Pokinko vo svojom pelíšku v jeden celkom obyčajný deň.

No ale fotiek mojich miláčikov predsa nikdy nie je dosť..

Lúka pod Vysokým vrchom

Po dlhotrvajúcej chorobe sme sa s Pokinkom včera znova vybrali na malý výlet. Zima nám už pomaly prichádza a my sme sa vydali objavovať nové časti Ružínskeho krasu. Odviezli sme sa do Veľkej Lodiny a odtiaľ sme chceli vyjsť na Bokšovskú skalu pozrieť si tamojšie skalné útvary. Žiaľ nám tento plán nevyšiel, lebo tam boli poľovníci, ktorí nás poslali preč. A tak, keďže sme už boli na hrebeni, sme sa šli aspoň pozrieť na lúku pod Vysokým vrchom. Bolo tam pekne, ticho, no dlho sme sa nezdržali, lebo bolo i napriek tomu, že pekne svietilo slniečko, dosť zima. Tak sme si dali desiatu, urobili zopár fotiek a vydali sa na zostup dole do doliny.

Kôprovský štít

Minulú nedeľu sme sa s kamarátmi vydali do Vysokých Tatier. Išiel so mnou aj môj verný sprievodca Poki. Leny sme tentoraz museli nechať doma, lebo pri takom strmom výstupe by ju boleli kolienka.

Vyrazili sme skoro ráno - cestou bola hustá hmla - ale keď sme dorazili na Štrbské pleso, obloha bola jasná a práve vychádzalo slnko. Celý deň bolo potom krásne slnečno, a na október príjemne teplo.

Chodník na Veľké Hincovo pleso bol príjemný. Pri plese sme si posedeli a podesiatovali. Bolo tam úžasné ticho, v zeleno-modrej hladine sa odrážali okolité zasnežené štíty.

Odtiaľ sme sa pustili strmým chodníkom nahor do Kôprovského sedla. Postupne pribúdalo snehu a trochu sa šmýkalo, museli sme sa pridŕžať skál.

Ale námaha stála za to: z Kôprovského štítu sa nám otvoril výhľad na celé Západné a na východnú časť Vysokých Tatier (Rysy). Pokochali sme sa týmto pohľadom a potom pomaly začali schádzať dole do doliny.

Bol to veľmi príjemný jesenný výlet: detail našej trasy.

Žiaľ, práve v tento deň na ľadovom poli pod Rysmi spadli dvaja ľudia a zahynuli.

Ako blízko sme pádu.