Krásny dušičkový víkend (asi piaty posledný pekný v tomto roku) sme strávili všetci spoločne v Studenci. Napriek nepriaznivej predpovedi počasia nám celý čas krásne svietilo slniečko, a hoci už bola pomaly novembrová zima, vychádzky boli o to príjemnejšie, že nás doma v teple čakal čajík a niečo fajné na zahryznutie.
Prvý raz sme v bijacovskom lesoparku boli minulého roku, a vtedy sme si hovorili, ako pekne by tu mohlo byť na jeseň - a veru aj bolo. Pod tromi krásnymi mohutnými dubmi, okolo ktorých ležalo suché lístie ako teplý mäkký sneh (a kde som Leny a Slávkovi rozprával rozprávku Až opadá listí z dubů, ktorú sme si potom večer pri hre vypočuli aj v originálnom podaní J. Wericha), i medzi vzácnymi stromami pri lesnej škôlke, v ktorej žije rodinka danielov (ktoré Poki veľmi rád naháňa a robí mu veľkú radosť, ako pred ním utekajú).
Nazbierali sme si tu za hrsť farebného javorového lístia, z ktorého potom Leny doma vyrobila peknú kytičku na hrob pána učiteľa. Samozrejme potom nesmela chýbať na štýlovo, po vidiecky prestretom stole. Tak sme sa cítili ako sa asi kedysi mohli cítiť naši predkovia v neskorý jesenný večer na dedine...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára