Východ slnka na Folkmárskej skale

Mireček je u babky a dedka a Slávinko sa tiež včera rozhodol ísť trošku pozrieť babku Janku, tak sme zostali sami doma.

Rozhodol som sa to využiť a vybrať sa s Pokinkom na fotovýlet na Folkmársku skalu.

Vstal som o štvrtej, najedol sa a zbalil a o šiestej sme už boli na parkovisku pod skalou. Bola ale solídna tma a ja som netušil, či uvidíme na cestu. Vystúpili sme ale z auta a bolo vidno aspoň trochu, tak sme vyrazili. Na oblohe bolo celkom pekne vidno hviezdy, a to nám dávalo nádej, že snáď uvidíme východ slnka, pretože malo byť inak zamračené.

Pokinko pekne cupkal za mnou a takmer poslepiačky sme kráčali hore lesnou cestou. Lenže to, že som nevidel, kam stúpam, spôsobilo, že som si nevšimol na jednom mieste ľad, na ktorom som sa dokonale rozpľaštil na chrbát. Nič sa mi nestalo, ale riadne to trklo a obával som sa, či sa nepoškodil fotoaparát - lenže to som v tme ani nemohol skontrolovať.

Šli sme teda ďalej a dávali ešte väší pozor.

Po hodine sme boli v sedle, dali si desiatu, a pomaly sa začínali predierať prvé lúče slnka korunami stromov. Vyrazili sme ďalej a na jednom mieste som vytiahol fotoaparát, že začnem fotiť. Žiaľ som ale naozaj zistil, že sa mi rozbil UV filter, ktorého sklo som opatrne vložil so puzdra na polarizačný filter, objektívu sa ale našťastie nič nestalo, takže UV filter vlastne splnil svoju funkciu ochrániť ho.

Začal som robiť zopár obrázkov, a keď sme došli na holinu na vrchole, akurát vychádzalo slnko. Mal som veľkú radosť, že nám to tak pekne vyšlo. Spravil som zopár fotiek a dali sme si desiatu, ako sa svetlo posúvalo, robil som ďalšie fotky, a asi po pol hodine už vyšlo slnko nad mraky a celá panoráma zostala len šedá. Keby sme teda boli prišli len o pol hodinu neskôr, z fotenia by nič nebolo.

Cestou dole sme sa ešte zastavili pofotiť zopár konárikov, ktoré pekne namrzli, a v sedle už som odložil fotoaparát a kráčali sme k autu. Boli sme tu o 9:30.

Bol to pekný výlet, dúfam, že sa nám znova tak podarí niekedy ísť.