Dnes sme sa s Maťom vydali do Štósu na fotenie východu slnka. Príroda tam ešte hlboko spala, i tak sme ale zažili pekné okamihy. Hneď ráno sme pod lesom pozorovali čriedu pasúcich sa laní, sledovali sme východ slnka nad kopčekmi a prešli sme sa aj čiastočne zrekonštruovaným areálom Štóskych kúpeľov, ktoré pôsobili pokojným, príjemným dojmom. Veľmi milo ma prekvapilo, že boli niektoré budovy zrekonštruované a prvý raz sme boli aj v dolnej časti areálu, kde sme narazili na krásny mohutný sekvojovec mamutí, ktorý som tu naozaj nečakal.
Na záver vychádzky sa s nami akoby prišli rozlúčiť dve lane, ktoré sa spokojne pásli hneď pri vstupe do kúpeľov. Pravdepodobne to tu napriek prítomnosti ľudí stále považujú za svoj les, čo je dobré.
