Dnes sme sa s Maťom vydali do Štósu na fotenie východu slnka. Príroda tam ešte hlboko spala, i tak sme ale zažili pekné okamihy. Hneď ráno sme pod lesom pozorovali čriedu pasúcich sa laní, sledovali sme východ slnka nad kopčekmi a prešli sme sa aj čiastočne zrekonštruovaným areálom Štóskych kúpeľov, ktoré pôsobili pokojným, príjemným dojmom. Veľmi milo ma prekvapilo, že boli niektoré budovy zrekonštruované a prvý raz sme boli aj v dolnej časti areálu, kde sme narazili na krásny mohutný sekvojovec mamutí, ktorý som tu naozaj nečakal.
Na záver vychádzky sa s nami akoby prišli rozlúčiť dve lane, ktoré sa spokojne pásli hneď pri vstupe do kúpeľov. Pravdepodobne to tu napriek prítomnosti ľudí stále považujú za svoj les, čo je dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára